Spytovanie svedomia pre kňazov

Kongregácia pre klerikov

SPYTOVANIE SVEDOMIA PRE KŇAZOV

 

1. „Pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde“ (Jn 17,19).

Usilujem sa vo svojom kňazstve vážne o svätosť? Som presvedčený, že plodnosť mojej kňazskej služby pochádza od Boha a že s milosťou Ducha Svätého sa môžem stotožniť s Kristom a dať svoj život za spásu sveta?

 

2. „Toto je moje telo” (Mt 26, 26).

Je obeta svätej omše centrom môjho vnútorného života? Pripravujem sa na ňu dôsledne, slávim ju pobožne a sústredím sa po nej na poďakovanie? Je pre mňa svätá omša zvyčajným hlavným bodom môjho dňa, pokiaľ ide o chválenie Boha, ďakovanie mu za jeho dobrodenia, utiekanie sa k jeho dobrote a prosenie o odpustenie mojich hriechov i hriechov všetkých ľudí?

 

3. „Strávi ma horlivosť za tvoj dom“ (Jn 2, 17).

Slávim omšu podľa ustanovených obradov a noriem, s tou pravou motiváciou a podľa schválených liturgických kníh? Som pozorný voči svätým spôsobom uchovávaným vo svätostánku a pravidelne ich obnovujem? Uchovávam starostlivo posvätné nádoby? Nosím dôstojne všetky posvätné odevy predpísané Cirkvou, vo vedomí, že konám in persona Christi Capitis?

 

4. „Ostaňte v mojej láske!” (Jn 15, 9).

Prenikne ma zakaždým radosť pred Ježišom Kristom prítomným v Najsvätejšej sviatosti, pri meditácii a tichej adorácii? Navštevujem verne každý deň Najsvätejšiu sviatosť? Je môj poklad vo svätostánku?

 

5. „Vysvetli nám podobenstvo” (Mt 13, 36).

Robím si pozorne každý deň meditáciu a usilujem sa prekonať rôzne rozptýlenia, ktoré ma oddeľujú od Boha, hľadajúc svetlo Pána, ktorému slúžim? Meditujem vytrvalo nad Svätým písmom? Odriekam pozorne svoje pravidelné modlitby?

 

6. „Treba sa stále modliť a neochabovať” (Lk 18,1).

Slávim každý deň dôstojne, pozorne a pobožne celú liturgiu hodín? Som verný svojmu záväzku voči Kristovi v tomto dôležitom rozmere svojej služby a modlím sa v mene celej Cirkvi?

 

7. „Príď a nasleduj ma!“ (Mt 19, 21).

Je Pán Ježiš Kristus skutočnou láskou môjho života? Dodržiavam s radosťou záväzok svojej lásky k Bohu v zachovávaní celibátu? Zotrvával som vedome v nečistých myšlienkach, túžbach alebo činoch. Viedol som nevhodnú konverzáciu? Vyhľadával som okolnosti, kde hrozil hriech proti čistote? Strážil som svoj pohľad? Bol som zdržanlivý v správaní sa k rôznym kategóriám osôb? Predstavuje môj život pre veriacich svedectvo o tom, že čistota je niečo možné, plodné a radostné?

 

8. „Kto si ty?“ (Jn 1, 20).

Nachádzam vo svojom zvyčajnom správaní prvky slabosti, lenivosti a skleslosti? Sú moje rozhovory v súlade s ľudským i nadprirodzeným zmyslom, ako sa na kňaza patrí? Dávam si pozor, aby som konal tak, že do môjho života nevstúpia povrchné či ľahtikárske prvky? Sú všetky moje skutky v súlade s mojím kňazským stavom?

 

9. „Syn človeka nemá kde hlavu skloniť” (Mt 8, 20).

Milujem kresťanskú chudobu? Spočíva moje srdce v Bohu a som vnútorne slobodný od všetkého ostatného? Som ochotný vzdať sa svojho aktuálneho pohodlia, svojich osobných plánov, svojich legitímnych náklonností preto, aby som lepšie slúžil Bohu? Vlastním nadbytočné veci, robil som zbytočné nákupy, alebo sa nechávam uniesť konzumnými túžbami? Robím, čo sa dá, pre to, aby som chvíle odpočinku a dovolenky prežíval v Božej prítomnosti, pripomínajúc si, že som aj v týchto chvíľach vždy a na každom mieste kňazom?

 

10. „Tieto veci si skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým” (Mt 11, 25).

Existujú v mojom živote hriechy z pýchy: vnútorné ťažkosti, nedotklivosť, podráždenosť, odpor voči odpúšťaniu, sklon k malomyseľnosti, atď.? Vyprosujem si od Boha čnosť pokory?

 

11. „A hneď vyšla krv a voda” (Jn 19, 34).

Som presvedčený, že konaním „v osobe Krista“ som priamo zapojený do Kristovho tela, ktorým je Cirkev? Môžem úprimne povedať, že milujem Cirkev a že s radosťou slúžim jej rozvoju, jej veci, každému z jej členov, celému ľudstvu?

 

12. „Ty si Peter” (Mt 16, 18).

Nihil sine episcopo – nič bez biskupa – hovorieval sv. Ignác Antiochijský: sú tieto slová základom mojej kňazskej služby? Prijal som poslušne príkazy, rady alebo usmernenia od svojho ordinára? Modlím sa osobitne za Svätého Otca, v plnej jednote s jeho učením a úmyslami?

 

13. „Aby ste sa milovali navzájom” (Jn 13, 34).

Zaobchádzal som dôsledne s láskou so svojimi bratmi kňazmi, alebo som sa, naopak, o nich nezaujímal pre svoj egoizmus, apatiu alebo ľahostajnosť? Kritizoval som svojich bratov v kňazstve? Stál som pri tých, ktorých postihlo fyzické alebo morálne utrpenie? Žijem bratstvo, aby nikto nebol sám? Správam sa ku všetkým svojim bratom kňazom a aj veriacim laikom s rovnakou láskou a trpezlivosťou ako Kristus?

 

14. „Ja som cesta, pravda a život” (Jn 14, 6).

Poznám detailne učenie Cirkvi? Prijímam a odovzdávam ho verne? Som si vedomý, že učiť to, čo nie je v súlade či už so slávnostným alebo riadnym magistériom, predstavuje vážny priestupok, ktorý škodí dušiam?

 

15. „Choď a už nehreš!“ (Jn 8, 11).

Ohlasovanie Božieho slova privádza veriacich k sviatostiam. Spovedám sa pravidelne a často, v súlade so svojím stavom a svätými vecami, ktorými sa zaoberám? Slávim obetavo sviatosť zmierenia? Som dostatočne často k dispozícii, pokiaľ ide o duchovné vedenie veriacich? Venujem mu osobitný čas? Pripravujem si starostlivo homíliu a katechézy? Kážem so zápalom a láskou k Bohu?

 

16. „Povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu” (Mk 3, 13).

Som pozorný voči zárodkom povolania ku kňazstvu alebo na zasvätený život? Usilujem sa šíriť medzi veriacimi väčšie povedomie o univerzálnom povolaní ku svätosti? Prosím veriacich, aby sa modlili za duchovné povolania a za posvätenie kňazov?

 

17. „Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť” (Mt 20, 28).

Snažil som sa počas dňa venovať druhým a slúžiť im v duchu evanjelia? Prejavoval som skrze svoje činy Pánovu lásku? Vidím v kríži prítomného Ježiša Krista a jeho víťaznú lásku? Je môj každodenný život poznačený duchom služby? Považujem vykonávanie autority spojenej so svojím úradom za neodmysliteľnú formu služby?

18. „Žíznim” (Jn 19, 28).

Skutočne som sa obetavo modlil a posväcoval pre duše, ktoré mi Boh zveril? Plním si svoje pastoračné povinnosti? Starám sa aj o duše zosnulých veriacich?

 

19. „Hľa, tvoj syn!…Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 26 – 27).

Vkladám celú svoju nádej do Svätej Panny, Matky kňazov, aby som viac miloval jej Syna Ježiša a naučil ho druhých milovať? Pestujem mariánsku úctu? Vyhradzujem si každý deň čas na posvätný ruženec? Utiekam sa pod jej materskú ochranu v boji proti démonom, žiadostivosti a svetáckosti?

 

20. „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha” (Lk 23, 44).

Som pripravený poslúžiť zomierajúcim a vyslúžiť im sviatosť? Uvažujem vo svojej osobnej meditácii, v katechéze a v bežnom hlásaní učenia Cirkvi o posledných veciach? Prosím o milosť vytrvania až do konca a vyzývam veriacich, aby robili podobne? Obetujem často a pobožne úmysly za duše zosnulých?

Zdroj: Kongregácia pre klerikov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *