List matkám seminaristov a kňazov pri príležitosti Bohorodičky Panny Márie (1.1.2013)

Piacenza3Mauro kardinál Piacenza, prefekt Kongregácie pre klerikov

LIST MATKÁM SEMINARISTOV A KŇAZOV A TÝM,
KTORÉ IM POMÁHAJÚ SVOJIM DUCHOVNÝM MATERSTVOM NA SLÁVNOSŤ BOHORODIČKY PANNY MÁRIE

 

         Causa nostrae laetitiae – Príčina našej radosti!

 

Kresťanský ľud s hlbokou vďačnosťou mal vždy v úcte Blahoslavenú Pannu Máriu kontemplujúc v nej príčinu každej našej skutočnej radosti. Lebo naozaj, keď prijala vo svojom nepoškvrnenom lone Večné Slovo, priviedla na svet svetlo, najvyššieho a večného Kňaza Ježiša Krista, jediného Spasiteľa sveta. V Ňom Boh sám prišiel, aby sa stretol s človekom, zbavil ho hriechu a daroval mu večný život. Keď priľnula k Božej vôli, Mária tak dostala účasť na jedinečnom a neopakovateľnom tajomstve nášho vykúpenia a stala sa Božou Matkou, Bránou neba a Príčinou našej radosti.

Podobným spôsobom sa celá Cirkev pozerá s obdivom a vďačnosťou na všetky matky kňazov a na tých, ktorí prijali Božie volanie k tomuto úžasnému povolaniu a nastúpili na cestu formácie a preto mám radosť, že sa k nim môžem prihovoriť.

Synov, ktorých ste vo svojom živote a prijali a vychovali, vybral sám Kristus už od večnosti, aby sa stali jeho „milovanými priateľmi“ a stali sa tak živými a nevyhnutnými nástrojmi Jeho prítomnosti vo svete. Prostredníctvom sviatosti kňazstva život kňazov definitívne patrí Kristovi a On je v nich a prostredníctvom nich je Kristus sám prítomný a činný medzi ľuďmi. Toto tajomstvo je naozaj až tak veľké, že kňaz je nazývaný alter Christus – druhý Kristus. Jeho pominuteľná ľudskosť bola silou Ducha Svätého vyzdvihnutá k novej jednote s Osobou Krista a preto sa stala miestom stretnutia s Božím Synom, vteleným, zosnulým, avšak aj Zmŕtvychvstalým pre nás. Preto keď kňaz ohlasuje vieru Cirkvi, to vlastne Kristus, ktorý sa v ňom prihovára ľudu; keď kňaz múdro vedie jemu zverených veriacich, je to Kristus, ktorý vedie svoje stádo a keď kňaz vysluhuje sviatosti, zvlášť keď slávi Eucharistiu, je to Kristus sám, ktorý prostredníctvom svojich služobníkov pracuje na spáse človeka a stáva sa skutočne prítomným vo svete.

Kňazské povolanie spravidla má v rodine, v rodičovskej láske a v ich prvotnej výchove vo viere, plodnú pôdu, v ktorej sa rodí a rastie disponovanosť ku kňazskému povolaniu. A zároveň každé kňazské povolanie sa stáva aj pre samotnú rodinu, z ktorej vzišlo, úžasnú novú situáciu, ktorá presahuje všetky ľudské parametre a pozýva všetkých a vždy k novému obráteniu.

Do tejto úžasnej novej situácie, čo Kristus koná v živote tých, ktorých si On vybral a povolal, sú najviac zainteresované najbližšie osoby čiže všetci rodinní príslušníci, avšak jedinečným a osobitným spôsobom má na tom účasť tá, ktorá dala kňazovi možnosť žiť čiže matka kňaza. Duchovné pocity tej, ktorá nosila vo svojom lone toho, ktorý sa stal Kristovým služobníkom, musia byť skutočne jedinečné a výnimočné. Naozaj, každá matka sa iste musí mať radosť z toho, keď vidí, že život jej syna sa nielen napĺňa, ale je aj ozdobený tou najosobitnejšou Božou láskou, ktorá tento život objíma a mení pre večnosť.

Aj keď je zjavné, že mocou povolania a prijatia vysviacky, sa vytvára medzi nimi určitý neočakávaný „odstup“ vzhľadom k životu syna a tento „odstup“ je radikálnejší od každého iného prirodzeného odstupu, v skutočnosti dvoj tisícročná skúsenosť učí, že matka „prijíma“ svojho syna kňaza spôsobom úplne novým a odlišným, pretože je pozvaná uznať v plode svojho lona, na základe Božej vôle, „otca“, ktorý dáva večný život a doprevádza k večnému životu množstvo bratov a sestier. Každá matka kňaza je tajomným spôsobom „dcérou svojho syna“. Môže voči nemu vykonávať tak iné, nové „materstvo“, v diskrétnej, ale účinnej a neoceniteľne vzácnej blízkosti v modlitbe a v obetovaní pre službu svojho syna.

Toto nové „otcovstvo“, na ktoré sa seminarista pripravuje a ktoré kňazovi je už darované, z čoho má prospech celý svätý a boží ľud, si vyžaduje sprevádzanie neustávajúcou modlitbou a osobnou obetou, aby slobodné rozhodnutie slúžiť Božej vôli bolo neustále obnovované a upevňované; aby kňazi nikdy nepocítili únavu zo svojho každodenného zápasu viery a napĺňali, vždy viac a úplnejšie svoj život s obetou Ježiša Krista.

Toto dielo autentickej podpory, ktorá bola vždy v živote Cirkvi potrebná, dnes sa javí ako urgentná potreba snáď ako nikdy doposiaľ. A to najmä v našej západnej a zosvetštenej kultúre, čo si vyžaduje nové a radikálne ohlasovanie Krista a matky kňazov a seminaristov reprezentujú opravdivú „armádu“, ktorá zo zeme dvíha svoj hlas k nebu v modlitbe a obetách a naopak a ešte vo väčšom počte, samé Nebo sa prihovára u Pána, aby nijaký dar milosti nechýbal posvätným pastierom.

Z tohto dôvodu si želám z celého srdca povzbudiť a vyjadriť svoju osobitnú vďaku všetkým matkám kňazov a seminaristov a – spolu s nimi – všetkým ženám, zasväteným i laickým, ktoré prijali – aj prostredníctvom pozvania počas Roka kňazov – dar duchovného materstva voči tým, ktorí sú povolaní k služobnému kňazstvu, obetujúc za nich svoj život, modlitby, utrpenia a ťažkosti, ako aj vlastné radosti, aby boli vernými a svätými Božími služobníkmi. Tieto matky a ženy majú osobitnú účasť na živote svätej Cirkvi, ktorá je matkou a ktorá má svoj vzor a svoje naplnenie v Božskom materstve najsvätejšej Matky.

Osobitná vďaka nech preniká až do samého Neba k tým matkám kňazov, ktoré nás predišli do večnosti a teraz už prežívajú naplno jas kňazstva Kristovho, na ktorého kňazstve ich synovia majú účasť; vďaka im patrí aj za to, že sa tam za svojich synov kňazov u Pána Boha prihovárajú a orodujú, čo je iste niečo jedinečné a tajomne aj veľmi účinné.

Spolu so želaním všetkého dobrého do Nového roku milosti zo srdca udeľujem všetkým a každej z nich svoje požehnanie. Prosím blahoslavenú Pannu Máriu, Matku Božiu a matku kňazov, aby pomáhala každému z vás dosiahnuť dar vždy radikálnejšej bezprostrednosti s tou, ktorá je dokonalou žiačkou a dcérou svojho Syna.

Mauro kardinál Piacenza, prefekt Kongregácie pre klerikov

 

Zdroj: internetová stránka Kongregácie pre klerikov

Počet odpovedí: 2 na List matkám seminaristov a kňazov pri príležitosti Bohorodičky Panny Márie (1.1.2013)

  1. Jozef hovorí:

    Pán kardinál veľmi pekne a s uznaním píše o matkách seminaristov a kňazov, ktoré sa za svojich synov modlia a prinášajú mnohé obety. Je to vzácne uznanie zo strany vysokého predstaviteľa našej Cirkvi. Vďaka pán kardinál. Úprimne Vám za toto povzbudenie ďakujeme a aj my sa za Vás modlíme.

  2. Ján hovorí:

    Naozaj, je to fantastický list. Poznáme naše matky a poznáme aj ich modlitby a obety, ktorými nás sprevádzali v našom kňazskom živote a práci. Takéto uznanie im naozaj prináleží a je dobré, že pán kardinál Piacenza to citlivo ocenil a aj teologicky vysvetlil.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *