Arcibiskup Celso Morga: Zámery Kongregácie pre klerikov v oblasti formácie seminaristov a kňazov

Celso4

Na čom aktuálne Kongregácia pracuje?

Riadnej práce, na ktorej musí Kongregácia pracovať, nie je málo. Avšak naviac momentálne pracujeme na novom a prepracovanom vydaní Direktória o kňazskej službe a živote. Budúce nové vydanie Direktória bude prihliadať najmä na veľmi bohatú náuku a pastoračnú skúsenosť v oblasti kňazstva, ktorú Svätý Otec Benedikt XVI. nám poskytol počas rokov svojho pontifikátu a najmä v Roku kňazov.

Najnovšie ste obdŕžali od Svätého Otca nové kompetencie nad všetkými kňazskými seminármi na svete. Prečo bolo dôležité túto zmenu urobiť a aké zmeny sa očakávajú v krátkodobom horizonte?

Bolo potrebné pristúpiť k tejto zmene, pretože podľa dekrétu Optatam totius (OT 4) Druhého vatikánskeho koncilu a tiež Kódexu kánonického práva z roku 1983, kňazské semináre prináležia do rámca „formácie klerikov“. Aby táto formácia bola aj účinná, permanentná formácia kňazov musí mať základ vo formácii v kňazskom seminári čiže „permanentná formácia musí byť pokračovaním tej formácie, ktorú kňaz nadobudol v kňazskom seminári“, ako nám to pripomína blahoslavený Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii Pastores dabo vobis v bode 71 z 25. marca 1992. A nakoľko táto nová kompetencia môže byť účinnou, to nám môže naznačiť dôsledné štúdium čo Kongregácia pre katolícku výchovu až doposiaľ v tejto oblasti vykonala. Potrebujeme sa z výsledkov ich práce poučiť a pokračovať v tom, čo bolo v tejto práci dobré a pozitívne vykonané. Principiálnou líniou, o ktorú sa naša Kongregácia bude usilovať, je posilnenie vnútorného vzťahu, ktorý existuje medzi formáciou konanou pred kňazskou vysviackou a formáciou vykonávanou po kňazskej vysviacke, aby sa vylúčila diskontinuita či azda až rozpornosť medzi obidvoma fázami tejto formácie, ale aj pri napomáhaní vzbudzovania nových kňazských povolaní.

Približne pred mesiacom sa skončili práce Biskupskej synody a s veľkým entuziazmom vzhľadom na budúcnosť. Aký model kňaza bude potrebný pre novú evanjelizáciu?

Pri novej evanjelizácii, ktorú vyžadujú súčasné okolnosti, potrebujeme kňazov s pevnou vierou v evanjelium, ktorí Krista milujú a sú pre Krista skutočnými romantikmi. Kňaz môže byť veľmi šťastný – a najnovšie štatistiky dokumentujú, že veľmi mnoho kňazov šťastných naozaj je – pod podmienkou, že bude autentickým Ježišovým priateľom, ktorý zápasí každý deň o to, aby toto priateľstvo a pevnosť tohto vzťahu rástol; iba tak bude rozsievačom evanjelia, človekom presvedčeným v svojom prekrásnom poslaní „prinášať dobrú zvesť chudobným a uzdravovať ranených v srdci“, ako to čítame u Izaiáša 61,1; prinášať ľuďom svetlo viery, ktorá ich oslobodí od chudoby v oblasti pravdy, čo je naozajstnou chudobou a biedou človeka.

V posledných rokoch sme boli svedkami nevernosti kňazov v mnohých krajinách. Aké aspekty bude potrebné vziať do úvahy počas spomínanej formácie, aby sa predišlo takýmto prípadom v budúcnosti?

S formáciou kňazov sa nemôžu robiť experimenty. Aspekt, ktorý by som chcel podčiarknuť spočíva v tom, že všetky kňazské semináre musia konať v súlade s normami a kritériami stanovenými Cirkvou pre kňazskú formáciu. Cirkev je skúsená v ľudskosti a zvlášť pokiaľ ide o formáciu svojich služobníkov. Konať podľa týchto noriem, podľa týchto kritérií a dať im dušu svojim vlastným autentickým kňazským životom: to je skutočná evanjeliová múdrosť tých, ktorí pracujú na formácii kňazov, bez vôle vytvárať si vlastný inventár výchovných a pastoračných metód, ktoré nie sú garantované spoločenstvom s Cirkvou univerzálnou a partikulárnou.

Na druhej strane, vieme, že pápež prijal účinné opatrenia voči kňazom a biskupom, ktorí žijú dvojitý život, čo ľuďom prináša veľký pokoj. Bude sa pokračovať v tejto línii?

Evanjelium vyžaduje dôslednosť života a Svätý Otec chce a opakovane aj zdôrazňuje najmä svätosť vysvätených služobníkov. V hre je totiž samotná dôveryhodnosť evanjeliového posolstva a aj identita kňaza ako „pastiera, ktorý dáva život za svoje ovce“ (Jn 10). Kongregácia pre klerikov vynaloží všetky svoje sily a prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby vniesla túto vôľu Svätého Otca do konkrétneho života kňazov a diakonov.

V niektorých krajinách prijali rozhodnutie zrušiť farnosti, pretože nemali k dispozícii dostatok kňazov alebo tam nastal nedostatok veriacich farníkov alebo jednoducho preto, že nechceli vystaviť klerikov, aby protestovali. To znamená, že naozaj sa majú ostať uprázdnené tie miesta, ktoré predtým boli obsadené?

Žiaľ, v niektorých krajinách, ktoré v dejinách majú veľkú kresťanskú tradíciu, bolo nutné zrušiť alebo upraviť farnosti alebo dokonca niekde zatvoriť kostoly z dôvodu nedostatku veriacich alebo kňazov. To je evidentným znakom potreby novej evanjelizácie. Kongregácia pre klerikov vyvinie veľké úsilie aby preskúmala, či také rozhodnutie biskupa bolo v súlade s normami stanovenými kánonickým zákonodarcom a či sa brali do úvahy aj závažné príčiny, najmä vtedy, ak sa rozhodnutie dotklo kostola s takými následkami, že veriaci sa už nemôžu zúčastňovať slávenia bohoslužieb.

Jestvuje dôležitý úrad v Cirkvi, ktorým je trvalý diakonát a ktorý bol znova zavedený v Cirkvi po Druhom vatikánskom koncile pred 50. rokmi. Ako vaša Kongregácia posudzuje „za“ a „proti“ tejto sviatostnej služby?

Práve pri príležitosti 50. výročia od začiatku Druhého vatikánskeho koncilu Kongregácia pre klerikov spustila prieskum na územiach, ktoré podliehajú kompetencie našej Kongregácie ohľadom stáleho diakonátu. V priebehu tohto roka vyhodnotíme odpovede biskupov, aby sme mohli prijať lepšie opatrenia pri formácii a službe stálych diakonov. Na základe skúsenosti, ktoré má z práce na Kongregácii môžem povedať, že ak sa formácia a vysviacky vykonávajú v súlade s inštrukciami vydanými Cirkvou, výsledok sa ukazuje ako pozitívny. Iný výsledok je vtedy, ak do hry vstúpia iné príčiny ideologického typu, ktoré nikdy nie sú dobrými radcami na prijímanie rozhodnutí v tejto oblasti.

Máme aj nového cirkevného učiteľa, ktorým sa stal sv. Ján z Avily, ktorý je aj patrónom španielskych klerikov. Aké je jeho hlavné posolstvo pre kňazov súčasnosti?

Sv. Ján z Avily je takým kňazom, ako som ho popísal vyššie: úplne si Krista zamiloval, bol kňazom hlbokej viery v evanjelium a ľudí k viere získaval, bol veľmi iniciatívny a zapálený pre apoštolát. Je kňazom doby koncilu v Tridente a tej, ktorá po tomto koncile nasledovala. Preto môže byť aj dobrým príkladom pre kňazov doby Druhého vatikánskeho koncilu a tej doby, ktorú po tomto koncile žijeme.

Naša agentúra Zenit má 15 rokov. Mohli by ste dať nejaké posolstvo našim čitateľom?

Blahoželám! Chcel by som dať posolstvo, aby milovali Cirkev a slúžili novej evanjelizácii prostredníctvom sociálnej komunikácie. Vždy s autentickou láskou k pravde pri poskytovaní informácii a s dôverou a nádejou ľudí, ktorí sú Kristom vykúpení a pozvaní k dôstojnosti byť Božími synmi a dedičmi života večného.

Zhováral sa José Antonio Varela Vida

Zdroj: agentúra Zenit (10.12.2012)

Poznámka: Mons. Celso Morga je titulárnym arcibiskupom s titulom Alba Marittima a sekretárom Kongregácie pre klerikov. Pochádza zo Španielska a za sekretára ho vymenoval Svätý Otec Benedikt XVI.

1 odpoveď na Arcibiskup Celso Morga: Zámery Kongregácie pre klerikov v oblasti formácie seminaristov a kňazov

  1. tamar stern hovorí:

    toto som ja nasla, je to tak??? to sa neda brat nalachko, tam pisu, iba take pozehnane manzelstvo je bohom uznane
    https://www.facebook.com/federacia.rodin/posts/1288982644528859

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *